Izix
Keď si vybavím ich tváre…hreje ma pri srdci. Mnohí si iste pomyslia: Umrel jej priateľ a kamarátka sa jej stratila vo výbuchu svetla a ona sa tu usmieva…Neviem, možno by som nemala…ale oni dvaja by určite nechceli aby som sa kvôli nim trápila…Aby sa kvôli nim ktokoľvek trápil.
Po prvýkrát, keď som Izixa stretla…Bolo to nezvyčajné. Bola som utrápená a unavená…No on mi jediným svojím pohľadom vrátil pokoj. Ešte teraz spomínam na tie jeho tmavé oči…A to čo mi potom na druhý deň povedal…nám obom zmenilo navždy život…Bezmedzne som sa zamilovala. Varoval ma…že je iba ilúziou, no nebrala som na to ohľad. Stačili mi tie krátky chvíľky strávené s ním, to ako sa mi pozeral do očí…to čo cítil. Áno, jeho bolasť síce bola neprehliadnuteľná, každú sekundu sa trápil pre to, kým je…No verila som v neho a vedela som, že on to prekoná…Trápil sa až do konca. Kvôli nám dvom a hlavne kvôli tomu, že ho opúšťal človek, ktorý ho toľko naučil…Zomrel mi pred očami…Nebol už viac ilúziou, bol človekom, cítiacou bytosťou…Sľúbil, že ostane navždy so mnou. Verím v to a vidím ho na každom kroku…
Smrť je nutná…A aj nesmrteľné bytosti často nevydržia byť na svete naveky…Načo sa trápiť? Keď viete, že ste šťastný…Keď viete, že im je lepšie…Keď viete, že vás budú naveky milovať…Pýtam sa: Načo sa trápiť?
Izixa nosím v srdci, no viem, že spolu s ním odišiel aj kúsok mňa samej…Nikdy to nebudem ľutovať…Nikdy.
Po prvýkrát, keď som Izixa stretla…Bolo to nezvyčajné. Bola som utrápená a unavená…No on mi jediným svojím pohľadom vrátil pokoj. Ešte teraz spomínam na tie jeho tmavé oči…A to čo mi potom na druhý deň povedal…nám obom zmenilo navždy život…Bezmedzne som sa zamilovala. Varoval ma…že je iba ilúziou, no nebrala som na to ohľad. Stačili mi tie krátky chvíľky strávené s ním, to ako sa mi pozeral do očí…to čo cítil. Áno, jeho bolasť síce bola neprehliadnuteľná, každú sekundu sa trápil pre to, kým je…No verila som v neho a vedela som, že on to prekoná…Trápil sa až do konca. Kvôli nám dvom a hlavne kvôli tomu, že ho opúšťal človek, ktorý ho toľko naučil…Zomrel mi pred očami…Nebol už viac ilúziou, bol človekom, cítiacou bytosťou…Sľúbil, že ostane navždy so mnou. Verím v to a vidím ho na každom kroku…
Smrť je nutná…A aj nesmrteľné bytosti často nevydržia byť na svete naveky…Načo sa trápiť? Keď viete, že ste šťastný…Keď viete, že im je lepšie…Keď viete, že vás budú naveky milovať…Pýtam sa: Načo sa trápiť?
Izixa nosím v srdci, no viem, že spolu s ním odišiel aj kúsok mňa samej…Nikdy to nebudem ľutovať…Nikdy.
